Andrej Sládkovič vo veršoch Detvana opisoval súžitie človeka a prírody v kraji pod majestátnou Poľanou. Pod „matičkou Poľanou“ – odvekým symbolom tejto časti Slovenska, ktorý sa nad krajinou vypína už zdiaľky.
Poľana je v súčasnosti naším najvyšším sopečným pohorím a radí sa k najlepšie zachovaným vyhasnutým sopkám Európy. I keď do svojej pôvodnej výšky 2,5 kilometra už dávno nesiaha, typický sopečný kužeľovitý tvar je dodnes jasne viditeľný. Spojenie človeka s prírodou vidno najviac na tunajšom lazníckom osídlení. Samostatné domčeky či osady sú roztrúsené po celom regióne. Dopĺňa ich mozaika políčok a lúk, kde si dodnes gazdoviadopestujú a dochovajú, čo im k životu treba. Majestátna Poľana tvorí akúsi korunu nad celým regiónom a dodáva všetkým obciam na jej úbočiach jedinečný „šmrnc.
Čaro Podpoľania a majstrovstvo podpolianskeho ľudu je ukryté aj v unikátnych drevených vyrezávaných krížoch, rozosiatych po celom Podpoľaní. Šikovné ruky majstrov remeselníkov však už po stáročia vyrábajú množstvo nádherných tradičných výrobkov. Okrem iného aj fujaru – kráľovnú medzi ľudovými nástrojmi – pre svoju unikátnosť zapísanú aj na Zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.
Jedným z najtradičnejších remesiel tohto kraja bolo a je ovčiarstvo a salašníctvo. Na okolitých lúkach a lazoch sa dodnes belejú mnohé stáda oviec. Akýmsi nemým strážcom regiónu je i klenot, zvaný Vígľašský zámok. Vypína sa na skalnom brale nad riekou Slatina už od 14. storočia. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.