To čo dnes nazývame ľudovým umením, bolo v minulosti súčasťou každodenného života človeka. Kedysi výtvarná umelecká tvorba predstavovala pevný zväzok s celou oblasťou hmotnej kultúry a jej dominantnou funkciou bola úžitkovosť.

Ľudový tvorca nevytváral umenie zámerne a vedome. Tvoril predovšetkým s praktickým cieľom a pritom jeho dielo charakterizuje dokonalý súlad materiálu a techniky, funkcie a výzdoby. Dnes to nazývame účelovou krásou.

Ľudový tvorca mal v sebe zakorenené estetické normy zdedené a uchovávané generáciami. Každá vec, ktorú zhotovil, musela byť taká, aby slúžila a aby aj ukázala. Najstaršie vkusové normy v dedinskom spoločenstve sa utvárali podľa názoru, že pekné je to, čo je dobré, potrebné a nevyhnutné.

Vo vyrobených predmetoch sa majstrovsky spájala funkcia úžitkovosti, krása materiálu a výzdoby. Aj z tohto dôvodu sa mnohé výrobky nazývajú ľudovoumeleckými. Hodnoty ľudovoumeleckej výroby sa po prvýkrát dostali do pozornosti záujmu slovenskej inteligencie v období národného obrodenia v 18-19.storočí, kedy boli uznávané ako najvlastnejší prejav slovenského národa.

Spolu s týmito názormi sa začali predmety ľudovej umeleckej výroby šíriť aj mimo prostredia svojho vzniku. Aj v dnešnej spoločnosti, ktorá je charakteristická obavami z globalizácie kultúrnych hodnôt, ľudový umelecký výrobok zohráva významnú úlohu v prezentácii regiónu a celej krajiny.

O autorke:

PhDr. Iveta Zuskinová ako etnologička, kultúrna historička, múzejníčka a organizátorka svojim celoživotným odborným pôsobením v Liptove získala komplexné poznatky o spôsobe života a kultúre rôznych spoločenských vrstiev v minulosti. Významne sa podieľala na výstavbe, sprevádzkovaní, tvorbe expozícií a programových podujatí Múzea liptovskej dediny v Pribyline, skanzenu s jedinečnou skladbou objektov a historických prostredí.

Z Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku vybudovala významné odborné pracovisko, pre jeho sídlo zabezpečila rekonštrukciu historickej budovy známej ako Soľný úrad a autorsky viedla inštaláciu súčasných etnografických a historických expozícií. Ako riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku pracovala na obnove a sprístupnení viacerých národných kultúrnych pamiatok v správe múzea a viedla aj rekonštrukciu a nadstavbu sídelnej historickej budovy múzea.

Je autorkou publikácií o rôznych formách ľudovej kultúry, napísala množstvo odborných a odborno-populárnych článkov. Najvýznamnejším dielom autorky je komplexná regionálna monografia Liptov v ľudovej kultúre, vydaná v decembri 20l4. Od roku 1994 vedie občianske združenie Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny, ktoré významne podporuje uchovávanie a prezentáciu ľudovej kultúry. Je zakladateľkou a riaditeľkou špecializovaného Ovčiarskeho múzea so sídlom v Liptovskom Hrádku.

Iveta Zuskinová je autorkou námetu projektu Čipkárska cesta ktorý bol v rokoch 2008 - 2011 realizovaný v spolupráci s klubmi paličkovanej čipky vo viacerých regiónoch Slovenska. V rámci projektu cezhraničnej spolupráce s Poľskom (2011 - 2012) vybudovala v Národopisnom múzeu stálu špecializovanú expozíciu regionálnej paličkovanej čipky a je autorkou publikácie Paličkovaná čipka v Liptove.

Podrobnosti:
Počet strán: 252 strán
Väzba: pevná väzba
Rozmer: 285×215 mm
Hmotnosť: 1110 g
Jazyk: slovenský jazyk
Rok vydania: 2017
Autor: Iveta Zuskinová