Mišo Buza pred nejakým časom napísal knižku Ši to co ci šmakuje. Kniha bola plná fajnových kuchyňských receptov „spopod iglovského šurca“, ale aj chytrých a veselých príbehov, ktoré vymyslel a napísal sám život. Mišo Buza ich len prepísal do hovoreného slova, do svojej rodnej ľubozvučnej spištiny. Spravil tak s vyprávačskym šarmom, šmrncom jemu vlastným.

 

Aj ja som si v tej jeho kuchyni prihrial svoju polievočku - nakreslil som ku knižke kopec srandovných obrázkov a kopec vážneho materiálu som musel povyťahovať zo svojich zaprášených archívov. To preto, aby bolo vidno, že tie nádherné recepty na varenie a život nevznikli zo včera na dnes. Že sa vyvíjali po celé generácie a nič nestratili na svojich hodnotách, chuti žiť a aj si užívať.

Knižka išla na dračku, razdva sa vypredala. Už som o Mišovi Buzovi kedysi napísal, že je srdcom Spišiak, ale aj bohém, zálesák, neriadená strela... Fotografuje hory, hral divadlo, hrá na gitare, skladá pesničky a sám si k nim píše aj texty. Mišo je taký nepokojný duch a furt si niečo vymýšľa, čo by potešilo nielen jeho blízkych a priateľov... Cez svoje pesničky pri ohni či fejtóny roztratené po novinách, oslovuje stále širšie obecenstvo. Úspešná a vypredaná knižka Ši to co ci šmakuje si sama vyžiadala pokračovanie.

Výsledok práve držíte v rukách: Jak vipiješ ta šmakuje.

A ja som presvedčený, že Mišo Buza už dnes špekuluje o ďalšej knižke.

A už aj tuším ako sa bude volať: Kuštik pošmajchlovac fajne pošmakovac.

Vždy, keď sa ma Ivan opýta: „Mihal, co piješ?“, tak mu jednoducho odpoviem: „Šicko.“

Ale nie je to tak celkom pravda, lebo pijem len keď som smädný a len to, čo mi chutí. A nápoje delím do dvoch skupín.

Tlmiče a budiče.

Ak potrebujem utlmiť srdce, lebo sa chce vrhnúť do náručia, ktoré ho nechce, je tu PIVO. Ak sa búri telo, lebo orgány sú rozladené, ako narýchlo pozbieraná kapela, je tu MLIEKO. Ak treba privolať dušu, lebo svet okolo je nepochopiteľný, je tu ČAJ. A ak treba naštartovať mozog, lebo cieľ sa každým blbcom vzďaľuje, je tu KÁVA.

„Mihal. A co ješ?“ „Ivan, šicko!“

(okrem ryžového nákypu, špenátu a rezancov s makom).

A tentokrát to je prevda, lebo patrím do starej školy jedákov, nazývaných všežravci.

Ak chcem potešiť srdce, urobím si doma staré poctivé, vypiplané, ale lacné PIROHY. Ak sa dosýtosti potrebuje najesť telo, niet lepšej kombinácie chutí, čo chutia ako SEGEDIŇÁK. Ak si má na svoje prísť duša, lebo je vo mne veľa žiaľu, pomôže jednoznačne TATARÁK. A ak už stačilo a treba zapnúť mozog a v ňom centrá rozkoše, sú na rade TVAROHOVÉ TAŠKY.

Špeciálny bonus: CD s pesničkami Kemu ľepši na švece a Novoveske karčmi