Ľubovník bodkovaný - účinky

Najdôležitejšou látkou ľubovníka je červené farbivo - hypericín (má preháňavé a protivírusové účinky), ďalej sa v ňom nachádza aj žlté farbivo, éterický olej, fytosterol, organické kyseliny (napr. kyselina nikotínová), triesloviny a silice (pôsobia antisepticky, protizápalovo a majú sťahujúce vlastnosti) steroly, flavonoidy (uvoľňujú kŕče), xantóny (antidepresívny účinok na ľudský organizmus), aminokyseliny a cukry.

Vedeli ste, že?

„ ...Paracelsus, švajčiarsky stredoveký filozof a lekár, pomyselne postavil ľubovník na piedestál liečivých rastlín? Považoval ho totiž za najúčinnejší rastlinný liek. A kto to teda ten Paracelsus bol? Lekár, ktorého označovali za "Luthera medicíny", ktorý hoci žil vo Švajčiarsku a zomrel v Rakúsku, nebol cudzí ani nášmu malebnému Slovensku. Počas svojho života navštívil Banskú Bystricu (skúmal drahé kovy), Smolník i Bratislavu, kde má umiestnenú aj pamätnú tabuľu.“

Ako mnohé liečivé rastliny aj ľubovník bodkovaný slúži na vonkajšie aj vnútorné použitie. Ak si budete rany ošetrovať záparom z čerstvých či sušených listov, budú sa hojiť rýchlejšie. Rovnako je to u kožných vredov a popálenín, priaznivý účinok má rastlina aj na vonkajšie hemoroidy.

Vedeli ste, že?

„ ...ľubovník ohovárajú aj naše ľudové povesti? Vraj pôsobí najúčinnejšie, keď sa trhá deň pred dňom sv. Jána Krstiteľa.“

Paracelsusova teória o širokospektrálnom využití je teda potvrdená. Čaj z ľubovníka priaznivo pôsobí na nervy, upokojuje psychiku, pomáha pri strachu, úzkosti, depresii, neuróze, podráždenosti aj nespavosti. To však nie je všetko. Prítomné favonoidy predurčujú ľubovník ako vhodný prostriedok pri chorobách tráviaceho traktu (žalúdok, žlčník a pečeň, ale dostraňuje aj plynatosť, podporuje vylučovanie žlče), močových ciest, menštruačných problémoch (dokonca aj pri ťažkostiach v klimaktériu). Značný vplyv má aj na zlepšenie krvného obehu.

Zaujímavosť, ktorú by ste nemali prehliadnuť...

„ ... ľubovník vyvoláva fotosenzibilitu, takže počas jeho užívania radšej vypustite slnenie, či akékoľvek dlhšie vystavovanie sa slnečnému žiareniu. Citlivosť sa zväčša prejavuje sčervenaním pokožky, v horších prípadoch vyrážkami, závratmi a zápalmi kože. Za reakcie na slnko je zodpovedný prítomný hypericín.

Zaujímavé však je, že reakciách ľubovníka na slnečné žiarenie vedeli už starí Arabi. Kuriózny je spôsob, ako na to prišli. "Choroba" (lepšie povedané reakcia) sa prejavovala najčastejšie u bielych oviec, ktoré sa pásli na pasienkoch, kde sa ľubovník vyskytoval. Zavádzali preto veľmi jednoduché opatrenia. Ovce natierali tmavou farbou, aby na ich pokožku neprenikli silné slnečné lúče...“

Fotosenzibilita však nie je jedinečným javom, a nie je spôsobená iba užívaním ľubovníka bodkovaného. Fotodynamicky tiež pôsobí látka fagopyrín, ktorá sa nachádza napríklad v pohánke.