Liečivé byliny a ich použitie - časť 1

Obklopujú nás od nepamäti, rozmanitosť ich druhov je obrovská, farby príťažlivé, vôňa jedinečná.

Asi preto sa bylinkám podarilo získať si toľkú pozornosť ľudí už od pradávna. Zaoberali sa nimi starí čínski liečitelia (práve odtiaľ pochádzajú aj najstaršie záznamy o liečivých vlastnostiach bylín), ďalšie záznamy pochádzajú z Egypta, Indie, od Aztékov, Inkov, či Mayov. Do Európy prenikli vďaka Rimanom.

V Európe sa neskôr rozšírilo aj pestovanie liečivých bylín hlavne v kláštoroch a panovníckych dvoroch.

Určite najznámejším mníchom a bylinkárom na našom území sa stal Cyprián z Červeného Kláštora. Ten v rokoch 1765 – 1771 vytvoril herbár liečivých bylín, ktorý na 97 stranách obsahuje 283 vylisovaných rastlín, ktoré so svojimi pomocníkmi nazbieral v oblasti Pienin a Belianskych Tatier.

Tip: V súčastnosti akoby v šľapajách mnícha Cypriána pokračovala firma, s ktorou veľmi radi spolupracujeme už dlhý čas - Agrokarpaty z Plavnice. Patrí dokonca k najväčším Slovenským pestovateľom liečivých bylín.

Dosť bolo ale histórie. Poďme si spoločne ukázať, čo všetko si možno z liečivých bylín pripraviť aj v domácich podmienkach.

Vo všeobecnosti platí, že najviac cenných látok z byliny získame v jej čerstvom stave. Dajú sa konzumovať vo forme šalátov, čerstvo vylisovaných štiav či príprave čajov. Kôli ich sezónnosti je však nemožné zbierať ich počas celého roka. Preto bylinky sušíme, mrazíme, stabilizujeme vo forme tinktúr, mastí alebo olejov.

Mrazenie liečivých bylín z hľadiska zachovania účinných látok patrí k najšetrnejšiemu spôsobu ich uskladnenia.

Najznámejšia je forma sušenia a výroby bylinných tinktúr.

Tip: Liečivé byliny zbierame za slnečného počasia tak, aby boli počas zberu suché. Bylinky po zbere neoplachujeme vodou, ale priamo sušíme na teplom dobre vetrateľnom priestore vcelku.

Predstavme si domácu výrobu jednotlivých bylinných produktov

Príprava bylinného čaju

Zápar a odvar: Čerstvo natrhané bylinky narežeme a zalejeme v sklenenom alebo keramickom pohári prevarenou vodou.

V prípade čerstvých bylín stačí krátke lúhovanie spravidla 1 až 2 minúty.

U sušených byliniek je proces lúhovania dlhší okolo 5 až 10 minút.

Zelenému čaju stačí však aj 1 minúta. Následne môžeme ten istý zelený čaj použiť na lúhovanie ešte viackrát.

Čerstvý bylinný čaj by mal byť celkom jasný: jasno žltý alebo jasno zelený.

Tip: Bylinný čaj s medom je unikátna kombinácia chutí a vitamínov, ktoré nám príroda ponúka. Nezabudnite však na to, že med pridávame do čaju až po jeho miernom vychladení teda pri teplote maximálne 45 stupňov.

V prípade bylinného čaju zo slezu maurského však budete možno prekvapení modrastým nádychom nálevu, ktorý sa však časom zmení na sýto zelenú farbu. V prípade ibišteka sudánskeho prekvapí zasa farba červená.

Macerovanie: Niektoré liečivé byliny sú menej vhodné na zápary, a preto sa z nich cenné látky získavajú formou macerovania. Macerovanie bylín je možné na báze alkoholu / tinktúra /, olejov, octov alebo studenou vodou. A práve teraz sa pozrieme na macerovanie v studenej vode.

Tip: Vhodné byliny na macerovanie sú hlavne tie, z ktorých získavame výluh pri zaparovaní obtiažne. Sú to hlavne bobule, korene a pod. Patrí tu teda napr. šípka, borievka, arónia, fazuľové struky, koreň horca, púpavy a podobne.

Použijeme bežné množstvá bylín ako pri príprave záparu a zalejeme ich studenou vodou. Lúhovanie trvá o niečo dlhšie. Obvykle macerujeme napr. z večera do rána. Po 8 až 12 hodinách výluh precedíme a macerát krátko prihrejeme na teplotu príjemnú na pitie. Zápar zmiešaný s macerátom nám zabezpečí väčšie množstvo účinných a zdraviu prospešných látok.

Príprava bylinnej tinktúry:

Príprava tinktúr je zvlášť užitočná pri rastlinách, ktorých účinné látky sa nerozpúšťajú alebo len slabo rozpúšťajú vo vode (esenciálne oleje, živice, alkaloidy...), príprava čaju v takýchto prípadoch neposkytuje natoľko liečivý účinok ako tinktúra. Ďalšou výhodou tinktúry je aj jej dlhá životnosť, vstrebateľnosť do organizmu a samozrejme aj jej jednoduchá príprava.

Na výrobu tinktúr si budeme musieť pripraviť väčšinou 25 – 60% žitný alebo ovocný lieh v závislosti od receptu. V prípade, že si nevieme zohnať kvalitný lieh, postačí nám aj 40% vodka.

Sklenenú nádobu si voľne naplníme liečivou bylinkou a zalejeme liehom. Uzavrieme a umiestnime na miesto s klasickou izbovou teplotou.

Každý deň pretrasieme.

To opakujeme po dobu 10 až 14 dní. Následne nálev scedíme, vlejeme do tmavej sklenenej nádoby a uzavrieme.

Hotovo!

Autor: Valach

Obrázky: pixabay.com, valachshop