Plody piepra čierného vieme spracovať a vyrobiť z nich známe čierne, zelené a biele korenie. Bežne zrelý plod piepra ma tmavočervenú farbu a priemer približne 5 milimetrov. Vyrábajú sa však z neho koreniny rôznych farieb podľa výsledného spracovania a doby zberu v rôznych stupňoch zrelosti. Zmiešaním týchto korenín s červeným korením, ktoré však pochádza z inej rastliny zvanej pieprovník peruánsky, vzniká známe 4-farebné alebo farebné korenie, ktoré je okrem tradičného čierneho korenia veľmi obľúbeným v modernej kuchyni.
Popínavý pieper je pôvodom zo starovekej Indie. V súčasnosti sa pestuje v rôznych tropických oblastiach, napríklad aj vo Vietname, ktorý je momentálne najväčší producent tradičného a najuniverzálnejšieho korenia po celom svete. Rôznym spracovaním z neho vieme pripraviť zelené, čierne a biele bobuľky korenia.
Korenina zvaná červené alebo ružové korenie sú plodmi pieprovníka peruánského. Aromatické plody pieprovníka rastú na strome, ktorý preferuje suchú klímu Južnej Ameriky.
Poznáte rozdiely čierneho, bieleho, zeleného a červeného korenia?
Čierne korenie
Najtradičnejšia a najrozšírenejšia korenina je verzia plodov piepra čiernej farby. Zaujímavosťou však je, že je pripravované zo zelených a nezrelých plodov. Ako vznikne špecifická čierna farma snáď najviac používaného korenia po celom svete? Nezrelé zelené bobuľky korenia sa najskôr uvaria vo vode a následne súšia na slnku, počas čoho sčernejú.
Práve čierne korenie má najvýraznejšiu chuť. Vieme ho používať pri príprave skutočné mnohých pokrmov, nakoľko ho označujeme aj ako univerzálné. Polievky, zelenina, či mäso. Použiť ho vieme takmer všade.
Zelené korenie
Zelené korenie ma najkratšiu trvanlivosť, nakoľko je vyrobené vysušením nezrelých plodov bobúľ piepra. Častokrát sa sušia mrazom a výsledkom sú mäkšie guľôčky svetlozelenkastej farby. Zelené bobuľky majú oproti tým čiernym jemnejšiu chuť. Hodia sa k rybám, morským plodom aj mäsu. Veľmi známa je omáčka zo zeleného korenia, ktorá sa podáva k hovädziemu steaku.
Biele korenie
Oproti čiernemu a zelenému koreniu sa pripravuje biela verzia korenia zo zrelých plodov, ktoré sa vysušia a zbavia sa šupky. Chuťovo sú menej štipľavé ako čierne, avšak sú aromatickejšie a môžu byť trochu horkejšie. Hodia sa do smotanových omáčok ako bešamel, či zeleninových jedál.
Červené korenie
Červené bobuľky označované aj ako ružové korenie teda nepochádza z rovnakej rastliny ako zvyšné bobuľky korenia. Botanicky majú bližšie ku kešu ako ku piepru. Avšak plody sú výzorovo viac bližšie ku koreniu, ktoré aj dokonalo doplňuje a zmiešaním všetkých 4 druhov vznikne obľúbené 4-farebné korenie.
Krásne žiarivé bobuľky korenia, ktoré sa po odtrhnutí len usušia, majú jemnú korenistú chuť so sladkými tónmi. Okrem dochutenia slaných pokrmov sa červená korenina hodí aj do sladkých dezertov či čokolády. Avšak pri tomto korení by si mali dať pozor alergici, či ľudia, ktorý majú citlivejšie trávenie a žalúdok.
Zmiešaním všetkých spomínaných korenín rôznych farieb získame chuťovo aj oku lahodiace farebné korenie. Je obľúbené k steakom, ale môžeme ho použiť všade tam kde bežne používame čiernu variantu koreniny.
TIP: Farebné či červené korenie od Dávidového korenia viete využiť pri príprave omáčok k steakom. Rovno 3 tipy na smotanové omáčky si môžete pozrieť TU.
Obr. Pixabay.com
Potraviny
Prírodná lekáreň
Eko Domácnosť
Záhrada
